http://bonalingvo.net/index.php?title=Vt:_N1&feed=atom&action=historyVt: N1 - Historio de redaktoj2024-03-29T07:07:42ZRevizia historio por ĉi tiu paĝo en la vikioMediaWiki 1.25.2http://bonalingvo.net/index.php?title=Vt:_N1&diff=873&oldid=prevRenato: Nova paĝo kun '* reiru al La bona vorto de la tago <hr> <br> <hr> <br> ''radiko: ''nepr-<br> ''baza vorto:'' '''nepr-a'''<br> ''difino: '' Necesega; nemalhavebla; neevitebla. <br> ''ekzem...'2016-05-03T16:57:57Z<p>Nova paĝo kun '* reiru al <a href="/index.php/La_bona_vorto_de_la_tago" title="La bona vorto de la tago">La bona vorto de la tago</a> <hr> <br> <hr> <br> ''radiko: ''nepr-<br> ''baza vorto:'' '''nepr-a'''<br> ''difino: '' Necesega; nemalhavebla; neevitebla. <br> ''ekzem...'</p>
<p><b>Nova paĝo</b></p><div>* reiru al [[La bona vorto de la tago]]<br />
<hr><br />
<br><br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nepr-<br><br />
''baza vorto:'' '''nepr-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Necesega; nemalhavebla; neevitebla. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Oni nepre devas manĝi por vivi. — Via partopreno estas nepra. — Ne necesas konvinki min pri la nepreco kaj taŭgeco de Esperanto. — Nepras, ke vi tuj venu! — Okazo de Tutmondaj/Olimpiaj Ludoj neprigis renovigon de la urbo. <br><br />
<br />
''angle:'' essential, (very) necessary <br><br />
''ĉine:'' 一定的,必要的,不可避免的<br><br />
''france:'' absolu(e), inéluctable ; '''~e''' = inévitablement, absolument, immanquablement, tout à fait ;'''~i''' = être inéluctable; '''~igi''' = rendre inévitable, entraîner fatalement; <br><br />
''germane:'' unbedingt(e,r,s), unverzichtbar(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' esencial, absolutamente necesario <br><br />
''hungare:'' feltétlen <br><br />
''portugale:'' absolutamente necessário ou certo; '''~e''' = absolutamente, com certeza; '''~igi''' = acarretar; garantir (tornar certo); '''~e voli''' = fazer questão <br><br />
''ruse:'' непременный, обязательный; '''~i''' = быть непременным, обязательным; '''~е''' = непременно, обязательно <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''neŭtral-<br><br />
''baza vorto:'' '''neŭtral-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Kiu ne partoprenas (kaj ne volas partopreni) en diskuto aŭ batalo; kiu ne avantaĝigas unu el la partioj en diskuto,... <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Dum la milito ĝi estis neŭtrala lando. — Esperanto estas neŭtrala lingvo. — Nia lando alprenis konstantan neŭtralecon. — Ilia celo estas neŭtraligo de la intergentaj rilatoj. — Ni devas respekti la rajtojn de la neŭtraluloj. <br><br />
<br />
''angle:'' neutral <br><br />
''ĉine:'' 中立的,不偏的<br><br />
''france:'' neutre; '''~ec-o''' = (la) neutralité; '''~igi''' = neutraliser; '''ne~a''' = tendencieŭ(-euse). <br><br />
''germane:'' neutral(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' neutral <br><br />
''hungare:'' semleges <br><br />
''portugale:'' neutro (que não toma partido); '''~eco''' = neutralidade; '''ne~a''' = tendencioso <br><br />
''ruse:'' нейтральный <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nev-<br><br />
''baza vorto:'' '''nev-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Filo de frato aŭ fratino. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Mia frato havas du filojn kaj unu filinon, do mi havas du nevojn kaj unu nevinon. — La edzino de mia nevo kaj la nevino de mia edzino estas miaj bonevinoj. — Ŝi nomas mian fratinon panjo, kaj min mem onklo, kompreneble ŝi estas nevino mia. — Nevo de papo facile fariĝas kardinalo. <br><br />
<br />
''angle:'' nephew <br><br />
''ĉine:'' 侄子,兄弟或姊妹的儿子<br><br />
''france:'' (un) neveu; '''~in-o''' = (une) nièce; '''ge~o-j''' = (des) neveŭ. <br><br />
''germane:'' Neffe <br><br />
''hispane:'' sobrino <br><br />
''hungare:'' unokaöccs <br><br />
''portugale:'' sobrinho <br><br />
''ruse:'' племянник <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''ni<br><br />
''baza vorto:'' '''ni'''<br><br />
<br />
''difino: '' Mi kaj li; mi kaj ŝi; mi kaj ili; mi kaj vi; mi kaj li kaj vi; mi kaj ŝi kaj vi; mi kaj ili kaj vi. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Ni jam renkontiĝis la antaŭan jaron, ĉu ne? — Kiun daton ni havas hodiaŭ? — Anstataŭ la vorto “je” ni povas ankaŭ uzi akuzativon sen prepozicio, se tio ne kaŭzas konfuzon. — El la dirita regulo sekvas, ke se ni pri ia verbo ne scias, ĉu ĝi postulas post si la akuzativon aŭ ne, ni povas ĉiam uzi la akuzativon. — Vi loĝis longe en nia urbo. <br><br />
<br />
''angle:'' we; '''~n''' = us <br><br />
''ĉine:'' 我们(表示:我和他,我和她,我和他们,我和你,我和他和你,我和她和你,我和他们和你等)<br><br />
''france:'' nous ; '''~n''' = nous (désigné) , '''~a''' = nôtre ; '''~a-j''' = nos. <br><br />
''germane:'' wir <br><br />
''hispane:'' nosotros <br><br />
''hungare:'' mi <br><br />
''portugale:'' nós; '''~a''' = nosso <br><br />
''ruse:'' мы; '''~а''' = наш <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''Niĝeri-<br><br />
''baza vorto:'' '''Niĝeri-o'''<br><br />
<br />
''difino: ''Lando en Afriko. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Mi renkontis esperantistojn en Niĝerio. — Li kunvenis dum plena horo kun la okmembra niĝeria komisiono. — Kiom da niĝerianoj ricevas la jarlibron? <br><br />
<br />
''angle:'' Nigeria <br><br />
''ĉine:'' 尼曰利亚,或称尼日利亚<br><br />
''france:'' le Nigéria; '''~ano''' = (un) Nigérien; '''~an-in-o''' = (une) Nigérienne; '''~a''' = nigérien(-enne). <br><br />
''germane:'' Nigeria <br><br />
''hispane:'' Nigeria <br><br />
''hungare:'' Nigéria <br><br />
''portugale:'' Nigéria; '''~ano''' = nigeriano <br><br />
''ruse:'' Нигерия <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nigr-<br><br />
''baza vorto:'' '''nigr-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Tute malhela; kun koloro de la medio en loko senluma. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Tiu kato estas tute nigra. — Ŝi havis tre nigran hararon. — Eĉ plej nigra bovino donas lakton nur blankan. — Nigro sur blanko pruvas sen manko. — La infano preskaŭ la tutan paperon nigrigis. — Ĝi estis tute brulnigriĝinta, ĝia nigreco estis rimarkinda. — La blankulo kaj la nigrulo amikiĝis. <br><br />
<br />
''angle:'' black <br><br />
''ĉine:'' 无色,暗色,黑色<br><br />
''france:'' noire ; '''~e''' = en noir ; '''~o''' = le noir (la couleur); '''~igi''' = noircir; '''~iĝi''' = se noircir; '''brul~iĝ-inta''' = noirci(e) par le feu; '''~ec-o''' = (la) noirceur; '''~ulo''' = (un) noir. <br><br />
''germane:'' schwarz(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' negro (color) <br><br />
''hungare:'' fekete <br><br />
''portugale:'' preto, negro; '''~ulo''' = pessoa negra; '''~eco''' = negrume, negror; '''~igi''' = enegrecer; denegrir <br><br />
''ruse:'' чёрный; '''~о''' = чёрное (т.е. чёрный цвет), чёрная краска <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nivel-<br><br />
''baza vorto:'' '''nivel-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Alteco de horizontala surfaco, kompare al alia horizontala surfaco. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Nia urbo situas kvincent metrojn super la nivelo de la oceano. — Necesas niveli la plankon per nivelilo (kontroli, ĉu ĝi estas tute horizontala). — Tiam la urbo malpli altis super la marnivelo. — Malamikoj detruis niajn fortikaĵojn, alniveligis ilin al la tero. — La nivelo de la rivero malkreskis. — Sed li ne estas sur via nivelo! — Ili decidis niveligi sociajn klasojn. — Nivelo de la vivteno estas tre alta en tiu lando. — "Lernu!" proponas kelkajn altnivelajn kursojn. <br><br />
<br />
''angle:'' level (= grading or measurement) <br><br />
''ĉine:'' 水平面,水平,程度,标高<br><br />
''france:'' (un) niveau ; '''~i''' = teter le niveau; '''~ilo''' = (un) niveau d'eau(instrument); '''al~igi''' = mettre au même niveau; '''~igi''' = niveler, araser; '''alt~a''' = de haut niveau. <br><br />
''germane:'' Niveau <br><br />
''hispane:'' nivel <br><br />
''hungare:'' szint, nívó <br><br />
''portugale:'' nível; '''~i''' = nivelar; '''~ado''' = nivelamento; '''~ilo''' = nível (instrumento); '''alt~a''' = de alto nível; '''mar~o''' = nível do mar; '''~pasejo''' = passagem de nível <br><br />
''ruse:'' уровень; '''~i''' = нивелировать <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''-nj-<br><br />
''baza vorto:'' '''-nj-'''<br><br />
<br />
''difino: '' Pri kara virino aŭ knabino; post la 1 - 5 unuaj literoj de persona aŭ familia virina nomo donas al tiu karesan karakteron. Ekzemple: panjo = pa(trino) + njo; filinjo = fili(no) + njo; Manjo = Ma(ria) + njo. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Panjo, kiel vi renkontis paĉjon? — Mia fratino nomiĝas Elizabeto, familie oni nomas ŝin Elinjo. — Ankaŭ mi diras al miaj amikoj, ke ŝi estas mia fratinjo. <br><br />
<br />
''angle:'' Inserting this into a female's name serves to make it cute or endearing. It's possible to remove some of the existing letters: patrino (mother) -> panjo (Mom, Mum, Mommy, Mummy, Mam, Ma); Alexandra -> Alenja (Alex, Lex, Lexi etc) <br><br />
''ĉine:'' 对女人或女孩的昵称:(加在原字的前几个字之后:panjo = pa(trino; filinjo = fili(no) + -njo; Manjo = Ma(ria) + -njo; Elinjo = Eli(zabeto) + -njo)<br><br />
''france:'' ''diminutif caressant féminin, placé après les 1 à 5 premières lettres d'un prénom féminin ou d'un lien de parenté''; Mari-o = Marie ''donne'': '''Ma~o''' = Mariette, '''Mari~o''' = Marinette; patrino = mère ''donne'': '''pa~o''' = maman ; ''Les mots composés avec nj ou ĉj sont les uniques exceptions (flexionnelles) en espéranto, où le radical combiné n'est plus invariable''. <br><br />
''germane:'' Diese Endung bildet die weibliche Koseform: Greta ~ Grete / Grenjo ~ Gretchen / patrino ~ Mutter / panjo ~ Mütterchen, Mama. <br><br />
''hispane:'' sufijo que denota cariño en los nombres femeninos ej: (Madre = patrino – Mami = panjo) <br><br />
''hungare:'' A női becézést kifejező szóelem. <br><br />
''portugale:'' sufixo que permite obter formas carinhosas de nomes femininos: '''pa~o''' = mamãe; '''fra~o''' = maninha; '''Mari~o''' = Mariazinha, Mariquinha.<br><br />
''ruse:'' суффикс, употребляемый для образования ласкательных форм имён собственных и имён нарицательных, относящихся к женщине (например: patrino = мать, '''pa~o''' = мама, мамочка, мамуля; Maria = Мария, '''Ma~o''' Маруся, Маша, Маня) <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nokt-<br><br />
''baza vorto:'' '''nokt-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Kiam ne estas lumo de la suno; inter vespero kaj mateno. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Vintre la nokto estas pli longa ol somere. — Bonan nokton! Bone dormu kaj bele sonĝu! — Mi ŝatas noktan promenadon kaj rigardi la stelojn. — Nokte iu ajn estas belulo. — Baldaŭ noktiĝos. — Hieraŭ mi hejmiĝis je la noktomezo. — Tiu kuracisto preferas la noktolaboron. <br><br />
<br />
''angle:'' night; '''~a''' = nocturnal <br><br />
''ĉine:'' 夜(傍晚和早晨之间的时段)<br><br />
''france:'' (une, la) nuit ; '''~a''' = nocturne ; '''~e''' = de nuit ; '''~i''' = faire nuit; '''bonan ~o-n!''' = Bonne nuit!; '''~iĝi''' = faire nuit, tomber la nuit; '''~mezo''' = minuit; '''~labor-o''' = (un) travail de nuit. <br><br />
''germane:'' Nacht <br><br />
''hispane:'' noche <br><br />
''hungare:'' éj, éjszaka <br><br />
''portugale:'' noite; '''~a''' = noturno; '''~e''' = de noite; '''~iĝi''' = anoitecer; '''~oĉemizo''' = camisola; '''~oklubo''' = boate, casa noturna; '''~olaboro''' = serão; '''~omanĝo''' = ceia; '''~omezo''' = meia-noite; '''~otablo''' = mesa-de-cabeceira, criado-mudo; '''~ovazo''' = urinol; '''bonan ~on!''' = boa noite! (geralmente despedindo-se) <br><br />
''ruse:'' ночь; '''~i''' = заночевать, ночевать; '''~а''' = ночной; '''~е''' = ночью <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nom-<br><br />
''baza vorto:'' '''nom-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Vorto per kiu oni povas voki iun; vorto per kiu oni indikas objekton aŭ estaĵon; interkonsentita aŭ kutime uzata vorto por io ("ni nomu tion ...", "oni nomas tion ..."); <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Kiu estas via familia nomo? — Kiu estas via nomo? — Mi nomiĝas Petro. — Lia persona nomo estas Ludoviko, lia kaŝnomo Doktoro Esperanto. — Tio estas regulo, nome la dek-kvina regulo. — Laŭ kristanaj kaj judaj ideoj en la libro "La Biblio" Dio petis la unuan homon, Adamon, nomi ĉiujn bestojn. — Ĉu vi havas kromnomon? — Mi ricevis sennoman leteron. — Nome de la prezidanto mi salutas la kongresanojn. <br><br />
<br />
''angle:'' name; '''~i''' = to name; '''~iĝi''' = to be named <br><br />
''ĉine:'' 名称;nomi称为;oni nomas tion ... 人们称此为...<br><br />
''france:'' (un) nom ; '''~a''' = nominal(e), nominatif(-ive) ; '''~e''' = nommément, à savoir, au nom de; '''~i''' = nommer; '''~iĝi''' = se nommer; '''kaŝ~o''' = (un) pseudo(nyme); '''krom~o''' = (un) surnom; '''sen~a''' = anonyme. <br><br />
''germane:'' Name <br><br />
''hispane:'' nombre <br><br />
''hungare:'' név <br><br />
''portugale:'' nome; '''~i''' = denominar, chamar; '''~e''' = a saber; '''~e de''' = em nome de; '''~aro''' = nomenclatura; '''~iĝi''' = chamar-se; '''~umi''' = nomear (para algum cargo); '''kaŝ~o''' = pseudônimo; '''krom~o''' = alcunha, apelido; '''sam~ulo''' = xará; '''sen~a''' = anônimo <br><br />
''ruse:'' имя, название, наименование;''' ~i''' = называть по имени, именовать, нарекать; '''~а''' = именной; '''~е''' = 1) по имени, 2) именно, 3) а именно <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nombr-<br><br />
''baza vorto:'' '''nombr-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' vorto, kiu indikas kvanton; nombri: mezuri kvanton, montrante ĉiun aĵon aparte kaj dirante: "1, 2, 3, ..." <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' 2 ;17; 391; 1000; 2,75; 1/7. — Kiu estas la nombro de la partoprenantoj? — Vicnombro estas nombro laŭ loko en vico, ...: 1a=unua, 2a=dua, ... — Mi nombris proksimume sepdek kvin. — Via nombrado estas erara. — La neĝeroj falis nenombreble. — La bestoj estas preskaŭ sennombraj. — Estas ununombra vorto, ne metu la literon j je la fino. <br><br />
<br />
''angle:'' number (an indicator of quantity rather than in as part of a sequence); '''~i''' = to count <br><br />
''ĉine:'' 数,表示数量的词:nombri 定其数量,数,计;1, 2, 3指数量;1a =unua, 2a =dua表示序数<br><br />
''france:'' (un) nombre ; '''~a''' = numérique ; '''~e''' = numériquement ; '''~i''' = (dé)nombrer; '''~ad-o''' = (un) dénombrement; '''ne~eble''' = inconsumenrablement; '''sen~a-j''' = innombrables; '''unu~a''' = au singulier. <br><br />
''germane:'' Zahl <br><br />
''hispane:'' número (indicador de cantidad) <br><br />
''hungare:'' szám <br><br />
''portugale:'' número; quantidade; '''~i''' = contar, calcular; '''~ado''' = contagem, cômputo; '''ne~ebla''' = incontável; '''reala ~o''' = número real (matemática); '''sen~aj''' = inúmeros; '''unu~o''' = singular (gramática) <br><br />
''ruse:'' число, численность; '''~i''' = перечислять, исчислять, пересчитывать, выражать числом; '''~а''' = числовой, численный; '''~е''' = численно, числом <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nord-<br><br />
''baza vorto:'' '''nord-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Punkto, por difini la direkton sur la Terglobo aŭ sur mapo. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Kanado estas en la nordo, Aŭstralio estas en la sudo de la Terglobo. — Parizo estas en la norda parto de Francujo. — Mi loĝas norde de tiu urbo aŭ pli precize nordokcidente. — Iru dek kilometrojn norden. — Ofte en landoj oni distingas nordanojn kaj sudanojn. <br><br />
<br />
''angle:'' the north <br><br />
''ĉine:'' 北:Kanado estas en la nordo, Aŭstralio estas en la sudo de la Terglobo.叵拿大在北方,澳洲在南方<br><br />
''france:'' nord ; '''~a''' = nordique, septentrional(e) ; '''~e''' = au nord ; '''~e-n''' = vers le nord; '''~ano''' = (un) nordiste. <br><br />
''germane:'' Norden <br><br />
''hispane:'' norte <br><br />
''hungare:'' észak <br><br />
''portugale:'' norte; '''~a''' = setentrional; '''~e''' = no norte; '''~e de''' = ao norte de; '''~en''' = rumo ao norte; '''~ano''' = nortista; '''~a Maro''' = Mar do Norte <br><br />
''ruse:'' север; '''~а''' = северный; '''~е''' = на севере, к северу <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''normal-<br><br />
''baza vorto:'' '''normal-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Antaŭvidebla laŭ la naturo, la kutimoj, la kutimaj kondiĉoj, ... (ne stranga; ne speciala, ne miriga). <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Li estis stranga, kvazaŭ li estus en ne tute normala stato. — Ne koleru sinjoro, la malfeliĉa knabo havas ne tute normalan cerbon,li estas nenormalulo. — En Britujo malmultaj lernejoj normale instruas fremdajn lingvojn . — Tio, kio okazas, estas nenormala. <br><br />
<br />
''angle:'' normal <br><br />
''ĉine:'' 正常的,平常就是的<br><br />
''france:'' normal(e), ordinaire ; '''~e''' = normalement; '''~igi''' = normaliser; '''ne~a''' = anormal(e); '''ne~ulo''' = (un) handicapé. <br><br />
''germane:'' normal(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' normal <br><br />
''hungare:'' normál, normális, merőleges <br><br />
''portugale:'' normal; '''~o, ~eco''' = normalidade; '''~igi''' = normalizar; '''~ulo''' = pessoa normal '''ne~a, mal~a''' = anormal, anômalo <br><br />
''ruse:'' нормальный, обычный, типичный; '''~i''' = быть нормальным; '''~о''' = нормальное состояние, положение; '''~е''' = нормально <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nov-<br><br />
''baza vorto:'' '''nov-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Ne jam ekzistanta; ne antaŭe ekzistinta; ne jam okazanta; ne antaŭe okazinta; ne antaŭe vidita, aŭdita, ... <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Nova stato, nova vivo. — Unu amiko malnova pli valoras ol du novaj. — Kio nova? Mi ricevis neniun novaĵon. — Li atendas kaj koleras kaj denove atendas. — Ŝi novigas la stilon. — Li renovigis la vendo-fenestron, tie oni ne plu vidas malnovaĵojn. — En tiu lernejo Marta estis novulino. <br><br />
<br />
''angle:'' new <br><br />
''ĉine:'' 新,未曾见过或未曾发生的 <br><br />
''france:'' neuf(-euve), nouveau(-elle) ; '''~e''' = nouvellement, récemment; '''mal~a''' = ancien(ne); '''~aĵo''' = (une) nouveauté, nouvelle (information); '''de~e''' = à nouveau (re(foj)e = de nouveau); '''~igi''' = innover; '''re~igi''' = renouveler, restaurer; '''~ul-in-o''' = (une) nouvelle (personne) <br><br />
''germane:'' neu(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' nuevo <br><br />
''hungare:'' új <br><br />
''portugale:'' novo; '''de~e''' = novamente; '''~igi''' = inovar; '''~ulo''' = calouro, novato; '''~edzo''' = recém-casado; '''~luno''' = lua nova; '''~naskito''' = recém-nascido; '''re~igi''' = renovar; '''mal~a''' = antigo, velho <br><br />
''ruse:'' новый; '''~е''' = по-новому, вновь <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''novembr-<br><br />
''baza vorto:'' '''novembr-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Monato de la jaro inter oktobro kaj decembro. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Novembro estas la dek-unua monato de la jaro. — En Moskvo, la 24an de novembro, 2013. Kara amiko, ... — Estis griza, pluva, senĝoja novembra tago. — Novembre en Eŭropo estas taŭga tempo por planti arbojn. — La antaŭan novembron mi vizitis Antverpenon. <br><br />
<br />
''angle:'' November <br><br />
''ĉine:'' 十一月<br><br />
''france:'' Novembre ; '''~a''' = de novembre; '''~e''' = en Novembre; '''antaŭan ~o-n''' = en novembre dernier. <br><br />
''germane:'' November <br><br />
''hispane:'' noviembre <br><br />
''hungare:'' november <br><br />
''portugale:'' novembro <br><br />
''ruse:'' ноябрь; '''~а''' = ноябрьский; '''~е''' = в ноябре <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nu<br><br />
''baza vorto:'' '''nu'''<br><br />
<br />
''difino: '' Vorto estiganta paŭzon por pens(ig)i.<br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Nu nu! Trankvilu! — Nu, finfine ĉu vi estas preta? — Ĉiuj homoj devas morti, nu, la filozofiisto Sokrato estas homo, do Sokrato devas morti. <br><br />
<br />
''angle:'' A word which has no concrete meaning but is used as filler, along the lines of "well, so, you know, erm". <br><br />
''ĉine:''暂停以思考,回应:nu nu!: trankvilu! 唔,唔,静下吧! <br><br />
''france:'' Eh bien! euh! hein! Soit, or <br><br />
''germane:'' Interjektion, die - vielleicht nach einer kleinen Pause - auffordert, fortzufahren. <br><br />
''hispane:'' interjección de pausa; (bueno, ¿vendrás? = nu, ĉu vi venos?) <br><br />
''hungare:'' nos, hát <br><br />
''portugale:'' ora, então; '''~?''' = então?; e aí?; '''~!''' = então! vamos!<br><br />
''ruse:'' ну (междометие, употребляемое для побуждения, привлечения внимания, выражения истинного или показного согласия) <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nub-<br><br />
''baza vorto:'' nub-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Amaso da densa akvo-vaporo en aero, kaŝanta (parte) la ĉielon; tio el kio falas pluvo. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Granda nubo, sed eta pluvo. — Jen sennuba tago, ne bezonas preni pluvombrelon. — Estas nuba vetero, ni ne povos elrigardi la stelojn ĉi-nokte. — Mi ektimas, kaj miaj pensoj iĝas malfirmaj kiel nuboj. <br><br />
<br />
''angle:'' cloud <br><br />
''ĉine:'' 在空气中密集的水气,天上的云<br><br />
''france:'' (un) nuage ; '''~a''' = nuageŭ(-euse), voilé(e) ; '''~i''' = être nuageŭ, ciel couvert; '''~iĝi''' = se couvrir, s'assombrir; '''sen~a''' = sans nuage, serein. <br><br />
''germane:'' Wolke <br><br />
''hispane:'' nube <br><br />
''hungare:'' köd <br><br />
''portugale:'' nuvem; '''~a''' = nublado, anuviado; '''sen~a''' = sem nuvens, limpo (céu) <br><br />
''ruse:'' облако, туча; '''~а''' = облачный, тучевой <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nud-<br><br />
''baza vorto:'' '''nud-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Senvesta. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Oni duŝas sin nude. — Estis vintro, sed la knabino staris kun nuda kapo. - Ŝi nudigis la brakojn. — Apud la maro estis multaj nuduloj, eble nudistoj. — Ĉarmaj duonnudaj infanoj kuradis apud la rivero. — Tion oni povas vidi nudokule (per nur nuda okulo). — La arboj nudiĝas, ĉar jam venis aŭtuno. [figure] — Jen la nudaj faktoj. [figure] — Diri al iu nudan veron. [figure] — Mi admiras la nudecon de via stilo. [figure] <br><br />
<br />
''angle:'' naked, nude <br><br />
''ĉine:'' 赤裸的,无穿着的<br><br />
''france:'' nu(e); '''~igi''' = dénuder; '''~ulo, ~isto''' = (un) nudiste; '''~okul-e''' = à l'œil nu; '''~iĝi''' = se dénuder; '''~ec-o''' = (la) nudité; '''~isto''' = (un) nudiste. <br><br />
''germane:'' nackt(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' desnudo <br><br />
''hungare:'' meztelen, csupasz, pucér <br><br />
''portugale:'' nu, despido; escalvado; '''~o, ~eco''' = nudez; '''~e''' = nuamente, sem roupas; '''~isto''' = nudista <br><br />
''ruse:'' голый, нагой, обнажённый; '''~о''' = ню (жанр изобразительного искусства; изображение обнажённого тела или его части);''' ~е''' = нагишом, голым, в голом виде <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''numer-<br><br />
''baza vorto:'' '''numer-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Nombro kiel rekonilo; signo de nombro (n-ro 12); nomo de la apartaj sinsekvaj eldonoj de revuo, gazeto; numeri: signi per numero. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Kiu estas via telefononumero? — Kontrolu la numeron de via bileto. — Rigardu la numeran liston. — Bonvolu numeri la paĝojn de tiu dokumento. — La listo de la abonantoj estas numerita. <br><br />
<br />
''angle:'' number (as part of a sequence, such as in pages, houses, tickets); '''~i''' = to assign a number (pages etc) <br><br />
''ĉine:'' : 数目<br><br />
''france:'' (un) numéro ; '''~a''' = numérique ; '''~i''' = numéroter, paginer; '''telefon-o~o''' = numéro de téléphone; '''~ita''' = numéroté(e). <br><br />
''germane:'' Nummer <br><br />
''hispane:'' número (el símbolo que representa la cantidad) <br><br />
''hungare:'' szám, sorszám <br><br />
''portugale:'' número (em ordenação; sinal); '''telefon~o''' = número telefônico; '''la ~o 5 de tiu ĉi revuo''' = o número 5 desta revista <br><br />
''ruse:'' номер; '''~i''' = нумеровать; '''~а''' = номерной <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nun<br><br />
''baza vorto:'' '''nun'''<br><br />
<br />
''difino: '' En ĉi tiu tempo; en ĉi tiuj situacioj. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Nun tuj faru, morgaŭ estos tro malfrue. — La nuna tempo estas agrabla al mi. — Nuntempe la homoj korespondas per la interreto. — Ekde nun mi ne plu trinkos kafon. — En la ĉi-tieo kaj la nuno sidas la feliĉo. <br><br />
<br />
''angle:'' now <br><br />
''ĉine:'' 现在,此刻<br><br />
''france:'' maintenant, à présent ; '''~a''' = actuel(le) ; '''~e''' = actuellement (emphase); '''~o''' = le temps présent, actuel; '''~temp-e''' = en ce moment, à l'heure actuelle; '''ekde ~''' = à partir de maintenant, désormais. <br><br />
''germane:'' jetzt, nun <br><br />
''hispane:'' ahora <br><br />
''hungare:'' most <br><br />
''portugale:'' agora, neste momento, neste instante; '''~a''' = atual; '''~o, ~eco''' = a atualidade, o presente; '''ekde ~''' = a partir de agora, doravante; '''~tempa''' = contemporâneo <br><br />
''ruse:'' сейчас, теперь; '''~а''' = теперешний, нынешний <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''nur<br><br />
''baza vorto:'' '''nur'''<br><br />
<br />
''difino: '' Ne pli ol (nur tiom); nenio/neniu alia ol (nur ŝi; nur tiu; nur tio); ne alimaniere ol (nur tiel); ne en alia tempo ol (nur tiam); ne sen plenumo de kondiĉo (nur se) . <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Mi havas nur unu buŝon, sed mi havas du orelojn. — Neĝo kaŝas aĵojn nur ĝis printempo. — Senpaga estas nur la morto, sed ĝi kostas la vivon. — Komputiloj en la moderna mondo ne plu konsistas el nuraj kalkuliloj. — Li havas religian kredon je ununura dio. <br><br />
<br />
''angle:'' only <br><br />
''ĉine:'' 只:nur tiom只这么多;nur ŝi只有她;nur tiel只这样;nur tiam 只在那时;nur se 只要,如果只是<br><br />
''france:'' seulement, ne ... que ; '''~a''' = simple, pur et simple ; '''unu~a''' = unique; '''~e''' = uniquement (emphase); <br><br />
''germane:'' nur <br><br />
''hispane:'' solamente <br><br />
''hungare:'' csak <br><br />
''portugale:'' apenas, somente; '''~a''' = mero, simples; '''unu~a''' = único (em sua categoria) <br><br />
''ruse:'' только, лишь, всего; '''~а''' = единственный, один только, простой <br></div>Renato