http://bonalingvo.net/index.php?title=Vt:_P4&feed=atom&action=historyVt: P4 - Historio de redaktoj2024-03-28T20:18:24ZRevizia historio por ĉi tiu paĝo en la vikioMediaWiki 1.25.2http://bonalingvo.net/index.php?title=Vt:_P4&diff=880&oldid=prevRenato: Nova paĝo kun '* reiru al La bona vorto de la tago <hr> <br> ''radiko: ''prefer-<br> ''baza vorto:'' '''prefer-i'''<br> ''difino: '' Ŝati aŭ voli ion pli forte, ol ion alian.<br> ''ekze...'2016-05-03T17:06:55Z<p>Nova paĝo kun '* reiru al <a href="/index.php/La_bona_vorto_de_la_tago" title="La bona vorto de la tago">La bona vorto de la tago</a> <hr> <br> ''radiko: ''prefer-<br> ''baza vorto:'' '''prefer-i'''<br> ''difino: '' Ŝati aŭ voli ion pli forte, ol ion alian.<br> ''ekze...'</p>
<p><b>Nova paĝo</b></p><div>* reiru al [[La bona vorto de la tago]]<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''prefer-<br><br />
''baza vorto:'' '''prefer-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Ŝati aŭ voli ion pli forte, ol ion alian.<br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Oni preferas paroli en Esperanto. — Prefere ni ambaŭ rigardu tion. — Ŝi esprimis sian preferon. — Tamen estas florzorgado mia preferata ŝatokupo. — La preferantoj de simpleco ne akceptos tiu malfaciligon. — Preferinde estus, se vi pagus antaŭe.<br><br />
<br />
''angle:'' to prefer; '''~o''' = preference; '''~e''' = preferably <br><br />
''ĉine:'' 偏爱,比较喜欢;例:Oni preferas paroli en Esperanto.人们偏爱世界语; Prefere ni ambaŭ rigardu tion. 我们一起看比较好; Ŝi esprimis sian preferon. 她说明她的偏好;Tamen estas florzorgado mia preferata ŝatokupo. 然而我的偏好是花; La preferantoj de simpleco ne akceptos tiu malfaciligon.爱好单纯的人不能接爱此繁锁<br><br />
''france:'' préférer, aimer mieŭ ; '''~o''' = (une) préférence ; '''~a''' = préférentiel(le) ; '''~e''' = préférentiellement, par préférence; '''~ata''' = préféré(e); '''~ant-o''' = celui qui préfère; '''~inda''' = préférable. <br><br />
''germane:'' bevorzugen, vorziehen (i.S.v. lieber mögen als etwas anderes) <br><br />
''hispane:'' preferir <br><br />
''hungare:'' előnyben részesít, preferál <br><br />
''portugale:'' preferir; '''~o, ~aĵo''' = preferência; '''~a''' = preferencial; '''~e''' = de preferência; '''~inda''' = preferível <br><br />
''ruse:'' предпочитать; '''~о''' = предпочтение; '''~а''' = предпочтительный; '''~е''' = предпочтительно <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''preĝ-<br><br />
''baza vorto:'' '''preĝ-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Paroli al dio; ''preĝejo'' = domo por di-servoj aŭ aliaj religiaj aferoj.<br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Preĝu al la Eternulo, ne al Lia sanktulo. — Certaĵo kaj leĝo, kiel Amen en preĝo. — Oni trovis lin preĝanta Dion. — Preĝejo proksima, sed Dio malproksima. — Malriĉa kiel muso preĝeja. <br><br />
<br />
''angle:'' to pray; '''~ejo''' = a church (the building itself, not the branch of a religion = ''eklezio'') <br><br />
''ĉine:'' 祈祷;例:Preĝu al la Eternulo, ne al Lia sanktulo. 向上帝祷告,而非向圣人;Certaĵo kaj leĝo, kiel Amen en preĝo.确信又合法,如同祷告的阿门;Oni trovis lin preĝanta Dion. 人们看到他向神祷告; Preĝejo proksima, sed Dio malproksima. 教堂很近,上帝郄遥远; Malriĉa kiel muso preĝeja.穷如教堂里的老鼠<br><br />
''france:'' prier ; '''o''' = (une) prière ; '''~a''' = de prière ; '''~e''' = par prière; '''~anta''' = en priant; '''~ejo''' = (un) lieu de culte, maison de prière; '''~ej-et-o''' = (une) chapelle; '''ĉef~ejo''' = (une) cathédrale. <br><br />
''germane:'' beten <br><br />
''hispane:'' orar, rezar <br><br />
''hungare:'' imádkozik <br><br />
''portugale:'' rezar, orar; '''~o''' = prece, oração; '''~e''' = em prece, mediante prece; '''~ejo''' = igreja, templo<nowiki>; </nowiki>'''~ejeto''' = capela, igrejinha; '''~libro''' = livro de orações <br><br />
''ruse:'' молиться; '''~о''' = молитва; '''~а''' = молитвенный <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''preleg-<br><br />
''baza vorto:'' '''preleg-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Fari paroladon pri iu temo al iu grupo (klubanoj, studentoj,...) aŭ publike; ''prelego'' = tia parolado. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Ŝi prelegis pri la literaturo de Islando. — La prelegoj faritaj dum la kongreso estis interesaj. — Rigardu la prelegan programon. — Ne ĉiuj prelegantoj estis sciencistoj. <br><br />
<br />
''angle:'' to give a presentation, a talk; '''~o''' = a talk, a speech, a presentation <br><br />
''ĉine:'' 演说;例:Ŝi prelegis pri la literaturo de Islando. 他演讲有关冰岛的文学;La prelegoj faritaj dum la kongreso estis interesaj.在大会的演讲很有趣;Rigardu la prelegan programon. 注意演讲的题目; Ne ĉiuj prelegantoj estis sciencistoj.不是每位演讲者都是科学家<br><br />
''france:'' faire une conférence ; '''~o''' = (une) conférence, causerie, (un) exposé; '''~anto''' = (un) conférencier. <br><br />
''germane:'' Vorlesung halten, vgl. "laŭtlegi" <br><br />
''hispane:'' dar una conferencia, exponer oralmente <br><br />
''hungare:'' előad, felolvas <br><br />
''portugale:'' palestrar; '''~o''' = palestra, preleção, exposição oral; '''~anto''' = palestrante, conferencista <br><br />
''ruse:'' делать доклад, читать лекцию; '''~о''' = лекция, доклад <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''pren-<br><br />
''baza vorto:'' '''pren-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Ekteni; ekhavi por si; preni kun si: kunporti. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Vi amas preni, amu redoni. — Unua venis, unua prenis. — Tempo venos, zorgon prenos. — Pli feliĉa estas donanto ol prenanto. — Vi povas pagi eĉ sen partopreno. — Dio donis, sed diablo forprenis. — Li deprenis la ligneron danke al prenilo.<br><br />
<br />
''angle:'' to take <br><br />
''ĉine:'' 取,拿,夹带;例:Vi amas preni, amu redoni. 你喜欢拿走,也该喜欢送还;- Unua venis, unua prenis. 先来先拿;Tempo venos, zorgon prenos.时间来到,问题也来到; Pli feliĉa estas donanto ol prenanto. 施比爱有福;Vi povas pagi eĉ sen partopreno.你甚至可以付费而不来参加;Dio donis, sed diablo forprenis.神给我们,但魔鬼把它带走<br><br />
''france:'' prendre ; '''~o''' = (une) prise, levée; '''~ant-o''' = celui qui prend; '''parto~i''' = prendre part à ; '''parto~o''' = (une) participation; '''for~i''' = dérober; '''~ilo''' = (une) pince, pincette. <br><br />
''germane:'' nehmen <br><br />
''hispane:'' tomar, coger, agarrar <br><br />
''hungare:'' vesz (elővesz) <br><br />
''portugale:'' pegar, tomar; '''~o''' = tomada (jogo de cartas, guerra); ato de pegar; '''~ilo''' = alicate; '''~ileto''' = pinça; '''~pova''' = preênsil; '''for~i''' = tomar, arrebatar<nowiki>;</nowiki> '''ĉirkaŭ~i''' = abraçar; '''parto~i''' = participar, tomar parte <br><br />
''ruse:'' брать, взять; '''~о''' = взятие <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''prepar-<br><br />
''baza vorto:'' '''prepar-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Fari tion, kio estas necesa por povi komenci fari ion; fari ion taŭga por iu celo (ekz. legomojn por manĝo). <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Li povas prepari sin. — Preparu bone, la faro pli faciliĝos. — Ne valoras la faro la koston de la preparo. — De longe la manĝo-tablo estas preparita. — Oni komencis ĝian preparadon tro malfrue. — La 21an de aprilo estos informtago prepara al SAT-kongreso. <br><br />
<br />
''angle:'' to prepare <br><br />
''ĉine:'' 预备;例:prepari manĝon预备饮食<br><br />
''france:'' préparer ; '''~o, ~ad-o''' = (une, la) préparation ; '''~a''' = préparatoire; '''~ita''' = préparé(e); '''~iĝi''' = se préparer; '''~aĵo''' = (une) préparation (en pharmacie, chimie). <br><br />
''germane:'' vorbereiten <br><br />
''hispane:'' preparar <br><br />
''hungare:'' előkészít <br><br />
''portugale:'' preparar; '''~o, ~ado''' = preparação, preparativo; '''~a''' = preparatório; '''~e''' = em preparação; '''~aĵo''' = preparado (substância)<nowiki>;</nowiki> '''~iĝi''' = preparar-se <br><br />
''ruse:'' готовить, подготовить; '''~о''' = приготовление, подготовка; '''~а''' = подготовительный, приготовительный <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''pres-<br><br />
''baza vorto:'' '''pres-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Per aparato kaj inko meti tekston aŭ bildon sur paperon aŭ sur alian materialon. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Li presis 23 religiajn kaj politikajn libretojn. — Jen estas presita afiŝeto. — Ĵus el la presejo. — Mi permesis al mi nur korekti la preserarojn. — Tiu presaĵo bele aspektas. <br><br />
<br />
''angle:'' to print (a magazine, a book) <br><br />
''ĉine:'' 印;例:presi afiŝon.印公告;presilo印刷机<br><br />
''france:'' presser, imprimer ; '''~o''' = (une, l') impression ; '''~a''' = d'imprimerie, typographique; '''~ita''' = imprimé(e); '''~ejo''' = (une) imprimerie; '''~aĵo''' = (un) imprimé; '''~isto''' = (un) immprimeur; '''~erar-o''' = (une) faute d'impression. <br><br />
''germane:'' drucken <br><br />
''hispane:'' imprimir <br><br />
''hungare:'' nyomtat, kinyomtat, sokszorosít <br><br />
''portugale:'' imprimir; '''~o, ~ado''' = impressão (ato de imprimir); '''~a''' = relativo a impressão; '''~aĵo''' = impresso (resultado da impressão); '''~ilo''' = prelo; impressora (máquina); '''~ejo''' = tipografia, gráfica<nowiki>; </nowiki>'''~isto''' = impressor, tipógrafo; '''~litero''' = letra de imprensa; '''~provaĵo''' = prova tipográfica <br><br />
''ruse:'' (на)печатать; '''~о''' = печать (действие); '''~а''' = печатный <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''preskaŭ<br><br />
''baza vorto:'' '''preskaŭ'''<br><br />
<br />
''difino: '' Ne tute, ne plene sed grandparte; iomete malpli ol la tuto (59 minutoj estas preskaŭ unu horo); ne mankas multe.<br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Li estas preskaŭ frato. — Preskaŭ ĉiuj kamparanoj jese voĉdonis. — Mia scio pri matematiko estas preskaŭ nula. — Tiu preskaŭa esperantisto plenumis la taskon. <br><br />
<br />
''angle:'' nearly, almost <br><br />
''ĉine:'' 几乎;例:Jam voriris preskaŭ ciuj.几乎所有的人都走了;qi preskaŭ eksploris.她几乎哭出声来;Tio estas preskaŭ miraklo.这几乎是奇迹<br><br />
''france:'' presque, à peine; '''~a''' = approximatif(-ive), approché(e). <br><br />
''germane:'' fast <br><br />
''hispane:'' casi <br><br />
''hungare:'' szinte, majdnem, jóformán <br><br />
''portugale:'' quase<nowiki>; </nowiki>'''~a''' = aproximado, que tem qualidade próxima a <br><br />
''ruse:'' почти, почти что <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''pret-<br><br />
''baza vorto:'' '''pret-a'''<br><br />
<br />
''difino: '' Laboro finita aŭ finfarita estas preta; tuj uzebla/disponebla; finfarinta (li/ŝi estas preta); povanta tuj komenci fari ion (alian) (''Ĉu preta(j)? Ek!'') <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' La tagmanĝo jam estas preta. — Kun urso promenu, sed armilon prete tenu. — Mi pretigis litojn por la gastoj. — Bedaŭrinde mi scias nenion pri la maniero de pretigado de tio. — Ĉu vi baldaŭ finpretigos la programon? — Ni estas pretaj veturi. — Mi pretas ludi! — Ĉu vi jam pretigis vin por danci? — Ŝi ĉiam montras pretecon por helpi al mi. <br><br />
<br />
''angle:'' ready; '''~igi''' = to get something ready <br><br />
''ĉine:'' 预备好:例:La tagmanĝo jam estas preta. 午餐预备好了;Kun urso promenu, sed pafilon prete tenu.与熊散步,但要备妥枪枝; Mi pretigis litojn por la gastoj. 我为客人铺好床; Bedaŭrinde mi scias nenion pri la maniero de pretigado de tiu plado. 可惜我不知道,该怎么弄好这道菜;Ĉu vi baldaŭ finpretigos la programon?你是否就完成这计划?Ni estas pretaj veturi.我们好出发了; Mi pretas ludi!我预备好可以开始玩了;Ĉu vi jam pretigis vin danci? 你现在可以跳舞了吗?Ŝi ĉiam montras pretecon por helpi al mi.她经常表示她随时可帮助我<br><br />
''france:'' prêt(e), préparé(e), disposé(e) (à) ; '''~i''' = être prêt(e); '''~e''' = tout prêt, sous la main; '''~igi''' = apprêter; '''~ig-ad-o''' = (la) préparation, l'organisation; '''~ec-o''' = (la) disponibilité, le fait d'être prêt(e). <br><br />
''germane:'' fertig(e,r,s), bereit(e,r,s) <br><br />
''hispane:'' listo, preparado, finalizado <br><br />
''hungare:'' kész <br><br />
''portugale:'' pronto, preparado<nowiki>;</nowiki> '''~eco''' = prontidão, presteza<nowiki>; </nowiki>'''~igi''' = aprontar, preparar; '''~iĝi''' = ficar pronto; '''~konstruita''' = pré-fabricado (casa, ponte etc.) <br><br />
''ruse:'' готовый; '''~i''' = быть готовым; '''~е''' = в готовом виде, наготове <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''preter<br><br />
''baza vorto:'' '''preter'''<br><br />
<br />
''difino: '' Pasante apude (li iris preter la domo: li iris ne al la domo, ne en la domon, ne tra la domo). <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Li pasis preter min sen saluto. — La dolĉaĵo iris al li preter la buŝon. — Dum li promenis, Teodoro preteriris kinejon. — Al mia najbaro mi rigardis pretere. — Flankiĝu de ĝi, kaj preterpasu. — Ŝi ne preterlasis eĉ unu tagon sen pretigo de io nova. <br><br />
<br />
''angle:'' beyond, past, in advance of <br><br />
''ĉine:'' 跳过,从旁经过:例:Li pasis preter mi sen saluto.他从我旁边经过而没打招呼;la buso veturas preter la parko.这巴士经过公园(而不停车)<br><br />
''france:'' à côté, près, au-delà (en dépassant, sans s'arrêter); '''~iri''' = dépasser; '''~e''' = au-delà; '''La dolĉaĵo iris al li ~ la buŝon''' = La friandise lui est passé(e) sous le nez. <br><br />
''germane:'' an...vorbei (Die Präposition zeigt, dass jemand/etwas sich an einer Position in der Nähe vorbeibewegt und diese Bewegung fortsetzt: Li pasis preter mi sen saluti. ~ Er ging an mir vorbei, ohne zu grüßen.) <br><br />
''hispane:'' pasar, más allá (preposición) <br><br />
''hungare:'' Elöljárószó: előtt, mellett. <br><br />
''portugale:'' por, ao lado de (passando por, sem se deter)<nowiki>;</nowiki> '''~e''' = de passagem; '''~iri, ~pasi''' = passar por, passar ao lado de<nowiki>; </nowiki>'''~atenti''' = desperceber (por desatenção)<nowiki>; </nowiki>'''~lasi''' = omitir; '''~veturi''' = ultrapassar (no trânsito); passar em veículo por; '''~vidi''' = desperceber<nowiki>; </nowiki>'''~vole''' = sem querer. involunariamente <br><br />
''ruse:'' мимо <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''prez-<br><br />
''baza vorto:'' '''prez-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Kiom da mono oni devas pagi por io. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' La prezo de tiu ĉi robo estas cent eŭroj. — Ju pli da aĉetantoj, des pli alta la prezo. — Eble ni unue rigardu la prezaron (tabelon de varoj kun prezoj). — Tiu ĉi vino estas prez-inda, ĉar ĝi estas tre bongusta. — La bildon li volis ĉiapreze akiri. — Ŝi estas senpreza (ne havas pageblan prezon; senlime valora)! — Tiu aŭto estas altapreza. — Kiel alta estas la veturprezo ĝis via urbo? <br><br />
<br />
''angle:'' the price <br><br />
''ĉine:'' 价格;例:La prezo de tiu ĉi robo estas cent eŭroj. 这件袍的价格是百欧元; Ju pli da aĉetantoj, des pli alta la prezo. 买的人愈多,槚价就愈高; Eble ni unue rigardu la prezaron (tabelon de varoj kun prezoj).也许我们首先查看价目表;Tiu ĉi vino estas prez(o)inda, ĉar ĝi estas markhava.这酒可以漂高价,因为它是碞牌;La bildon li volis ĉiapreze akiri.他要不论价格买这幅昼;Ŝi estas senpreza (ne havas pageblan prezon; senlime valora)! 她是无价的; Tiu aŭto estas altapreza. 这辆汽车的槚价高;Kiel alta estas la veturprezo ĝis via urbo? 到你的城市的旅费要多高?<br><br />
''france:'' (un, le) prix; '''~inda''' = vaut son prix; '''ĉia~e''' = à tout prix; '''sen~a''' = inestimable, sans prix; '''vetur~o''' = (un) droit de passage. <br><br />
''germane:'' Preis (der Gegenwert für eine Ware, vgl. "premio") <br><br />
''hispane:'' precio <br><br />
''hungare:'' ár (érték) <br><br />
''portugale:'' preço; '''~aro''' = tabela de preços; '''~altiĝo''' = aumnento de preços; '''alta~a''' = caro; '''ĉia~e''' = a qualquer preço; '''sen~a''' = sem preço; '''vetur~o''' = preço da passagem <br><br />
''ruse:'' цена, расценка; '''~а''' = ценовой <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''prezent-<br><br />
''baza vorto:'' '''prezent-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Montri, kiu estas iu aŭ kio estas io; vidigi aŭ aŭdigi (teatraĵon, spektaklon, ...). <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Mi jam prezentis al vi mian proponon, nun vi devas decidi, kion fari. — Tio estas misprezento de la faktoj. — Mi tute ne povis prezenti al mi, kiel tio okazis. — Bonvolu klarigi, kion prezentas tiu ĉi bildo. Ĝi estas prezento de batalo. — Belega vido prezentiĝis en la momento de la sun-subiro! — La teatraĵo ĝis nun neniam estis prezentita. — Ĉu vi venos al la filmoprezentado? — La afero prezentas grandan profiton. — Vesto homon prezentas. <br><br />
<br />
''angle:'' to present, to introduce <br><br />
''ĉine:'' 呈现,介绍,表演:例:Mi jam prezentis al vi mian proponon, nun vi devas decidi, kion fari.我已经呈现给你我的建议,现在你得决定该如何做;Kion koro sentas, lango prezentas. 心想的嘴吧会说出来;Tio estas misprezento de la faktoj.这些是相的错误报告;Cent jarojn silentis kaj subite sin prezentis.百年沉寂之后,突然又出现; Mi tute ne povis prezenti al mi, kiel tio okazis.我完全不能告诉自己,到底发生什么事;Bonvolu klarigi, kion prezentas tiu ĉi bildo.请向我解释,这幅图所呈现的是什么; Mi longe rigardis la prezenton de batalo en la pentraĵo. 我长久看这幅图里有关战争的表现; Belega vido prezentiĝis en la momento de la sunsubiro! 在日落时呈现极美的图画;Mi prezentis la dramon. 我表演戏剧;Ĉi tiu spektaklo ĝis nun neniam estis prezentita.这一种表演从未有人上演过; Ĉu vi venos al la filmoprezentado? 你要去看影片介绍吗? La afero prezentas grandan profiton. 这件事带来大利润; Vesto homon prezentas.人靠衣装<br><br />
''france:'' présenter ; '''~o''' = (une, la) (re)présentation; '''~iĝi''' = se présenter; '''~ita''' = (re)présenté(e); '''vesto homon ~as''' = L'habit fait l'homme (le moine). <br><br />
''germane:'' präsentieren, vorzeigen, aufführen, darbieten <br><br />
''hispane:'' presentar <br><br />
''hungare:'' bemutat <br><br />
''portugale:'' apresentar; '''~o, ~ado''' = apresentação; '''~anto, ~isto''' = apresentador<nowiki>; </nowiki>'''~iĝi''' = apresentar-se; '''~inda''' = apresentável <br><br />
''ruse:'' предоставить, представить, предложить, познакомить; '''~о''' = представление, изображение <br><br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''prezid-<br><br />
''baza vorto:'' '''prezid-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Ordigi, gvidi diskutadon; gvidi la estraron de organizaĵo aŭ de lando. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Li prezidis nian grandan ĉiujaran feston. — Ŝi prenis la rolon de prezidanto. — Komenciĝis la prezidanta elekto. — la prezidanteco iros sinsekve al ĉiuj membro-ŝtatoj de Eŭropo. <br><br />
<br />
''angle:'' to preside <br><br />
''ĉine:'' 主导,担任会长或领导;例:prezide en la parlamento在议会中担任议长;Sub ŝia lerta prezido la asembleo sukcesis unuanime akcepti la rezolucion.在她能干的主导下大会一致通过这个议案;prezidanto议长或学会的会长<br><br />
''france:'' présider; '''~ant-o''' = (un) président; '''~ant-ec-o''' = (la) présidence. <br><br />
''germane:'' den Vorsitz haben <br><br />
''hispane:'' presidir <br><br />
''hungare:'' elnököl <br><br />
''portugale:'' presidir; '''~o, ~ado''' = presidência (ato de presidir); '''~anto''' = presidente; '''~anteco''' = presidência (cargo, situação) <br><br />
''ruse:'' председательствовать <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''pri<br><br />
''baza vorto:'' '''pri'''<br><br />
<br />
''difino: '' Koncerne (libro pri bestoj; atentu pri la truoj en la vojo; kontenta pri ...; certa pri ...).<br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Pri kio vi parolas? — Li zorgis pri ĉio. — Kion vi pensas pri tio ĉi? — Tiu ĉi afiŝo rememorigas min pri li. — Pripensu, kion vi faras. — Prie li nenion diris. — Ŝi priploras sian mortinton.<br><br />
<br />
''angle:'' about (relating to a theme or an idea); ''' temas ~ X''' = It's about X; '''~pensi''' = to consider, ponder, reflect <br><br />
''ĉine:'' 对于;例:seminario pri historio有关历史的研会;rizigni pri io放弃某事;kontente pri io对某事满意<br><br />
''france:'' de, sur, au sujet de, à propos de; '''~pensi''' = réfléchir à, considérer; '''~e''' = à ce propos; '''~rigardi''' = examiner, observer; '''~skribi''' = décrire; '''~plori''' = pleurer (qqn.). <br><br />
''germane:'' Die Präposition benennt das Thema einer Handlung: sonĝi pri io ~ von etwas träumen / pensi pri io ~ an etwas denken / esti kontenta pri io ~ mit etwas zufrieden sein. <br><br />
''hispane:'' sobre; acerca de. (preposición) <br><br />
''hungare:'' Elöljárószó: -ról, -ről (...) . <br><br />
''portugale:'' sobre, acerca de, a respeito de<nowiki>; em relação a; </nowiki>'''paroli ~ floroj''' = falar sobre flores; '''zorgi ~ sia sano''' = cuidar de sua saúde; como prefixo, usa-se para: 1) aplicar a um objeto direto a ideia expressa por um verbo intransitivo ('''plori''' = chorar; '''~plori''' = deplorar); 2) dar maior extensão a um verbo transitivo ('''serĉi armilon''' = buscar uma arma; '''~serĉi homon''' = revistar uma pessoa); '''~a''' = concernente ao assunto em pauta; '''~atenti''' = cuidar de; '''~labori''' = cultivar (terra); modelar (pedra, metal etc.); trabalhar (texto); '''~lumi''' = iluminar; '''~paroli''' = tratar (de questão); '''~pensi''' = examinar, refletir (sobre assunto); '''~rigardi''' = examinar, inspecionar; '''~skribi''' = descrever <br><br />
''ruse:'' о, об, про (в этом значении данный предлог может переводиться на русский язык и некоторыми другими предлогами) <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''printemp-<br><br />
''baza vorto:'' '''printemp-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Parto de jaro inter vintro kaj somero, kiam plivarmiĝas. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Neĝo kaŝas aĵojn nur ĝis printempo. — Oni sentis la belegan printempon. — Mi ŝategas la printempajn promenadojn. — Printempe pli sunas. — Kiam printempiĝas, ĉio verdiĝas. <br><br />
<br />
''angle:'' spring (the season) - note that sometimes in English people start the seasons with a capital letter - this isn't the case in Esperanto. <br><br />
''ĉine:''春;例:Unu kukolo printempon ne venigas.一只杜鹃不能叫来春天;la printempo de la vivo人生的春天;printempa festo春节,过年;plene ĝui sian duan printempon.充分享受他的第二春 <br><br />
''france:'' (un, le) printemps ; '''~a''' = printanier(-ière) ; '''~e''' = au printemps; '''~iĝi''' = venir le printemps. <br><br />
''germane:'' Frühling <br><br />
''hispane:'' primavera <br><br />
''hungare:'' tavasz <br><br />
''portugale:'' primavera; '''~a''' = primaveril; '''~e''' = na primavera; '''~iĝi''' = entrar na primavera <br><br />
''ruse:'' весна; '''~а''' = весенний; '''~е''' = весной <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''pro <br><br />
''baza vorto:'' '''pro '''<br><br />
<br />
''difino: '' Vorto, kiu montras la kaŭzon de io.<br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Trinki pro ies sano. — Mi dankas vin pro via letero. — Pro kapo malsaĝa suferas la kruroj. — Edziĝo pro amo. — Pro multo da arboj li arbaron ne vidas. — Okulon pro okulo, denton pro dento! <br><br />
<br />
''angle:'' because of, by reason of; '''~ tio, ke''' = since, because <br><br />
''ĉine:'' 因为;例: La plano stagnas pro manko de mono.这计划因缺经费而不能前进 <br><br />
''france:'' pour, de, à cause de, en échange de; '''~ (tio) ke''' = parce que, de ce que; '''~peti''' = intercéder. <br><br />
''germane:'' wegen (Die Präposition zeigt, dass einer Handlung eine Ursache oder ein Motiv innewohnt: Li fuĝis pro la persekuto. ~ Er flüchtete wegen der Verfolgung. / Ŝi amas lin pro liaj belaj okuloj. ~ Sie liebt ihn wegen seiner schönen Augen. / Dankon pro la manĝo ~ Dank für das Essen.) <br><br />
''hispane:'' por, debido a (preposición) <br><br />
''hungare:'' Elöljárószó: miatt. <br><br />
''portugale:'' por, por causa de, devido a, em virtude de, por motivo de, em decorrência de<nowiki>;</nowiki>'''~peti''' = interceder por alguém <br><br />
''ruse:'' из-за (при обозначении причины; в этом значении может переводиться на русский язык и некоторыми другими предлогами) <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''problem-<br><br />
''baza vorto:'' '''problem-o'''<br><br />
<br />
''difino: '' Io, kio estas malfacile solvebla aŭ klarigebla; io, por kio solvo aŭ klarigo estu trovita (scienca problemo, ŝak-problemo, ...). <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' La tuta problemo estos tuj plene solvita. — Kia problemo! Mi neniom komprenas. — Vi povos senprobleme uzi tiun aparaton. — Ne estas problemoj, venu! — Ne nur en kelkaj landoj samseksemo ankoraŭ estas problema. <br><br />
<br />
''angle:'' a problem <br><br />
''ĉine:'' 问题<br><br />
''france:'' (un) problème ; '''~a''' = problématique; '''~aro''' = (une, la) problématique. <br><br />
''germane:'' Problem <br><br />
''hispane:'' problema <br><br />
''hungare:'' probléma <br><br />
''portugale:'' problema; '''~a''' = problemático; '''~ego''' = problemão <br><br />
''ruse:'' проблема, задача; '''~а''' = проблемный, проблематический, проблематичный <br><br />
<br />
<br />
<hr><br />
<br><br />
''radiko: ''produkt-<br><br />
''baza vorto:'' '''produkt-i'''<br><br />
<br />
''difino: '' Fari el krudaj materialoj substancon aŭ objekton utilan; estigi; ''produkt-o'' = aĵo farita de homo aŭ maŝino; la rezulto de iu laboro. <br><br />
<br />
''ekzemploj:'' Ĉi tiuj arboj produktas pomojn. — Miaj geavoj vivas el la produktoj de sia bieno. — Via imago estas tre produktema. — Mia patrino scias multon pri reproduktado (naskiĝo) de diversaj floroj. — Nia lando produktas komputilojn. — Mi ne ricevos multe de la akiritaj produktaĵoj. — Subproduktado (produktado de la varo, malsupera al la aĉetkapablo de la konsumantoj) kaŭzis prezaltigon. <br><br />
<br />
''angle:'' to produce <br><br />
''ĉine:'' 生产;例:Ĉi tiuj arboj produktas pomojn. 这颗树长苹果; Miaj geavoj vivas el la produktoj de sia bieno.我的祖父母靠他们的田庄的产品生活;Via imago estas tre produktema. 你的形象很具生产力; Iujn bestojn estas malfacile reprodukti, se ili vivas en mallibereco. 有些动物不便繁殖,因为他们生长在不自由的环境; Mia patrino scias multon pri reproduktado de diversaj floroj. 我的母亲知道许花卉的繁殖;Nia lando produktas komputilojn.我们的国家出产计算机;Mi ne ricevos multe de la akiritaj produktaĵoj. 我将不会收到很多获得的产物;Tio estas tre produktiva (kapabla produkti) entrepreno. 这是收获良好的企业;Ŝi aĉetas ekoproduktojn, kiuj ne malutilas al la medio.她买了许多不损环境的生态品;Subproduktado (produktado de la varo, malsupera al la aĉetkapablo de la konsumantoj) kaŭzis prezaltigon.生产不足(生产量低于市场求量)会使物价提高<br><br />
''france:'' produire ; '''~o, ~aĵo''' = (un) produit; '''~pov-a, ~ema''' = productif(-ive), prolifique ; '''re~ad-o''' = (la) reproduction; '''~ejo''' = (un) lieu de production.<br><br />
''germane:'' Produkt, Erzeugnis <br><br />
''hispane:'' producir <br><br />
''hungare:'' termel <br><br />
''portugale:'' produzir; '''~o, ~aĵo''' = produto (resultado de produção)<nowiki>; </nowiki>'''~ado''' = produção (ato de produzir); '''~ejo''' = local de produção<nowiki>; </nowiki>'''~ema''' = produtivo <br><br />
''ruse:'' производить; '''~о''' = продукт, результат производства; '''~а''' = производственный, продукционный <br><br />
<br><br />
<hr><br />
* reiru al [[La bona vorto de la tago]]</div>Renato